OČFZ

Chodbami Javorky sa rozlieha zvonenie na prestávku. Po chladnom linoleu šliapu stovky nožičiek, malé, veľké, neprezuté, profesorské...Chcú si oddýchnuť od gymnaziálneho nasadenia. Len skupinka najstarších študentov sa zakráda pomedzi davy s dresmi a teniskami v rukách. Nevnímajú hluk, v hlavách im elektrizuje jedna- spoločná- myšlienka. Už len pár krokov k šatni, zvonku počuť rev fanúšikov, zem sa trasie. Ďalší zápas...

Vznik OČFZ sa datuje do roku 2004, keď si niekoľko vtedajších sexťanov milujúcich futbal chcelo spestriť hodiny telesnej výchovy niečím zábavnejším ako skákanie do piesku a menej drastickejším ako dvanásťminútovka. Vytvorili sa tri mužstvá: DRUŽSTEVNIK, ČALUNIK a ORAČ. Prvé z nich sa rozpustilo a hráči sa pripojili k dvom zostalým, ktoré neskôr definovali aj názov novej ligy: Oračsko- Čalunický Futbalový Zväz. Zároveň boli zavedené aj tzv. "OČFZ zošity", zachytávajúce každý zápas, výsledky a komentáre, no dnes sú to už relikvie zapečatené v rudňanskom depozite (zvažuje sa prepožičanie do Lúvru). Odštartovala sa tak trojročná séria šialenstva, súbojov, zábavy a hlavne priateľstva.

Jednotlivé kluby mali všetko potrebné- trénerov, kapitánov, štadióny. Takže FC ORAČ viedol Sanchez Amigos Traktoris, neskôr Repo Kukurov dohliadal na kapitánov Orača- Richarda Boroša a Ivana Maťašovského. Zápasy vyhrávali na Saint Oraccio Area.
FC ČALUNIK kormidloval najprv Francesco Gaucho Taburetti, vystriedal ho Massimiliano Alvaro Taburetti (sicílska mafiánka dynastia?) a na Estadio De Taburett viedol svoj tím kapitán, masér, funkcionár, predavač lístkov v jednej osobe- Milan Rumančík. Odkopnuté lopty sme lovili spoza plota za ihriskom, tomuto územiu prischlo pomenovanie "Vietnam". Svoje životy v tomto poraste sa nebáli nasadiť Blažej Petrek, Miro Sagula a Juraj Konečný. Často sa vrhali aj do rozbúreného Hornádu. O aktualitách z diania okolo ligy informovala tlač, najmä Čalunicke noviny, Poľnohospodárske Oračske noviny a OČFZ Times.
Svoje dominovanie na ihrisku potvrdil Orač ziskom troch titulov a úspešnosťou takmer v každom zápase, no spôsob, akým sa Čalunik dokázal znova a znova postaviť súperovi, môžeme označiť za nadšportový. Počas stretnutí sme nepoznali brata, ale na šarvátky sa zabudlo už v šatni pri umývadle. Nezabudnuteľné sú zápasy na snehu, za dažďa, počas braneckého výcviku (vznik fotoaktov "Lopúchy") alebo na nedávnych "Ozvenách", kde sa hralo pod vplyvom rôznych "volume tekutín". Súčasťou ligy boli aj "chatovky", spoločné sústredenia oboch mužstiev, kde sme sa sústredili na všetko možné, len nie na futbal. Kvalitu OČFZ ligy podčiarkujú výsledky výročných turnajov vo futbale, keď nielen že jej výber nepoznal konkurenciu, ale niektorí členovia sa podieľali aj na organizácii týchto turnajov.
Zloženie týmov ku koncu sezóny 06/07: FC Orač -Ivan, Richard, Juraj, Dávid, Matúš, Dano a FC Čalunik -Milan, Kamil, Baďo, O, Miro. Posledný zápas sa niesol síce v nostalgickej nálade, ale ani jeden tým nemal dôvod hrať bez nasadenia, takže žiaci tried blízko ihriska sa opäť mali na čo pozerať. Nás všetkých hráčov potešila symbolická účasť p.p. Vojčíka, ktorý si obliekol dres Orača. Týmto by sme mu chceli poďakovať za trpezlivosť počas celej histórie ligy. Víťazne vzišiel zo súboja Orač, no o výsledok teraz nešlo, takže sme si naplno vychutnali tradičné súčasti zápasu ako nástup alebo legendárnu "OČFZ Anthem", ktorá bude znieť už iba na spomienkových stretkách po krčmách.
Nakoniec zhasli spaľujúce reflektory, novinári dokončili posledné rozhovory, podpisy boli rozdané všetkým upratovačkám a my sme sa stali obyčajnými študentmi. Význam OČFZ nebol len medzi dvoma bránkami. Boli to spoločné chvíle, prežité na ihrisku či hocikde inde, pevné priateľstvá a chuť partie chalanov upustiť uzdu svojej fantázie.
Chodbami Javorky sa rozlieha zvonenie na prestávku, no my už nikdy neokúsime chuť betónu vonku za telocvičňou. Epocha Čalunika a Orača sa skončila, zomrelo niečo v nás. Čosi nehmotné však ostane...tak nech žije OČFZ!!! Navždy...
Článok vyšiel v My... (4/2006-07), občasníku Gymnázia na Javorovej 16
 
Autor: Ondrej Kandráč